Už vieš, že pre odlišne vysoké tóny musíš použiť iný register. Na ceste hore musíš hlasivky niekde začať spájať, namiesto ďalšieho naťahovania. Práve tomuto miestu, kde by sa toto malo začať odohrávať, hovoríme hlasové premostenie. V skutočnosti, nikdy by nemalo dôjsť k prípadu, že prídeš k maximu, ako môžeš hlasivky natiahnuť a potom ich začať teda skracovať. Ty sa tomu miestu musíš už dopredu vyhnúť tým, že ešte pred tým začneš hrudný hlas zjemňovať a dovolíš, aby sa tam vnieslo viac hlavového. Takto sa v pohode prenesieš práve cez ten bod zlomu, kde by si prišiel na okraj registra. K tomuto všetkému tam však zostáva zapojená hltanová rezonancia, ktorá dodáva ilúziu hrudného hlasu, aj napriej tomu, že jadro rezonancie sa posúva smerom hore a hlas sa musí tým stenšovať.
Ak správne pochopíš a aplikuješ tieto princípy, tvoj hlas bude doslova ako na prevodovke. Kde ty, ako pôjdeš s tónmi hore,
budeš cítiť ako na premosteniach opadáva váha a ty preraďuješ na vyšší stupeň. Teda tvoj motor a hlasivky zostanú v
absolútnej pohode.
Vždy, keď sa pri postupovaní na vyššie tóny nahromadí príliš veľa hmoty ktorá vibruje, je čas preradiť. Skrátiť vibračnú dĺžku
a pokračovať ďalej. To isté sa deje pri zostupovaní na nižšie tóny. Hlas bude naberať stále väčšia a väčšiu šírku.
Niektoré ženy majú tendenciu prinášať neprimerane hlavový tón dole (tak ako muži vytláčať hrudný hlas hore). Takéto hlasy
znejú doslova smiešne na nízkych tónoch, akoby im tam vážne niečo chýbalo. A to je hrudná rezonancia. Pohybovanie iba v jednom registri
síce vymazalo nejaké hlasové zlomy, ale je to neprirodzená a nepekne znejúca cesta spievania. Práve v zmajstrovaní premostení
leží skutočné tajomstvo veľkých spevákov.